Články eye

Je práca informátora zaujímavá?
Autor: Dana Kontuľová

Je práca informátora zaujímavá?

     Ťažko povedať, závisí to od uhla pohľadu, no ak sa na to pozriem tak, že sa mi nestalo, aby som mala rovnaké služby za sebou tak určite áno. Z veľkej časti je to totiž o práci s ľuďmi a musím povedať, že fráza – „sto ľudí sto chuti“ je naozaj pravdivá.

     Možno si niektorí z Vás povedia, že je to, len práca pri okienku v rámci prvého kontaktu s firmou, alebo inou inštitúciou. Nikdy však neviete kto sa na tej druhej strane objaví a akú situáciu so sebou prinesie. Naozaj nikdy a to som tam už zažila kadečo. Od veľkých osobnosti v obleku po zúfalú mamičku v núdzi, s tromi malými deťmi v závese, ktoré však majú až príliš veľa energie a za pár sekúnd dokážu rozbiť sklenenú vitrínu a navyše ich to ešte veľmi teší. Popravde, ani netuším koľko ľudí sa mi počas služby občas mihlo pred očami. Je to rôzne, ovplyvnené konkrétnym dňom, dátumom, či počasím. Áno aj to sa stáva, že aj je vonku zlé počasie tak k nám chodí menej občanov, no druhý deň sa nám to vráti s myšlienku „ a tak viete, včera sa mi sem nechcelo ťahať v takom počasí, tak som prišiel dnes.“ No každý z nich si so sebou prinesie svoj vlastný príbeh a neraz nám ho aj rozpovie. Stáva sa to najme pri tej staršej generácii, ktorá sa už menej socializuje a občas máte pocit, že sa chcú, iba  vyrozprávať, alebo byť vypočutý. Mojou úlohou je, byť vždy pohotová, chápavá a milá. Je nutné si zachovať chladnú hlavu a nenechať sa ovplyvniť okolnosťami. Priznávam občas je to veľmi náročné, pretože ľudia majú rôzne emócie od návalu zlosti, nervozity, keď ich tlačí čas až po zúfalstvo a plač. Dokonca a sú chvíle, kedy sa človek nestíha ani, len napiť vody a to teraz nežartujem, najčastejšie sa to stáva v závere pracovného týždňa, kedy sa ľudia spamätajú zväčša neskoro a všetky podklady, by chceli mať k dispozícii lusknutím prsta.

     Áno práca informátora znamená i to, že pracovník prvého kontaktu musí mať mierny, no široko spektrálny prehľad o všetkých agendách, ktoré sa v danom podniku riešia. Tak, aby tej druhej strane vedel poradiť, čo je nutné mať pri sebe, alebo ako postupovať v konkrétnom prípade a to bez ohľadu na spôsob komunikácie, či už osobným kontaktom, telefonicky, či elektronickou formou.

Čo so sebou priniesla pandémia?   

     Koronavírus samozrejme ovplyvnil i túto pracovnú pozíciu. Je to omnoho viac o komunikácii prostredníctvom telefónu, ako osobne a pri osobnom vztyku sa do pracovnej náplne informátora pridala kontrola dodržiavania nariadených opatrení, - (meranie teploty, nosenia rúšok, respirátorov, kontrola odstupov, vybavovanie jedného zákazníka, dezinfekcie, či kontrola samotných testov.) Rozhodne to nie tak, ako si to môžeme pamätať pred pandémiu, pretože sa z nás stali i tzv. „vrátnic“ a pracovnici v prvej línii po tom, čo iní kolegovia môžu a nemusia vybaviť jednotlivé stránky. (V prípade, že majú strach o svoje zdravie.) My sme však Vašou  stálou súčasťou.  

 

Čo mi dala táto práca?

     Rozhodne viac ako sa na prvý pohľad môže zdať. Vzhľadom na to, že som telesne postihnutá a táto pozícia funguje na systéme chránenej dielne ju beriem, ako niečo čo ma motivuje ráno vstať z postele. Zmysel života, možnosť socializovať sa.  Nedá sa to ani opísať slovami – ten pocit a vedomie, že po ukončení štúdia ste nezostali doma, no viete, že tam niekde, je niečo, kde sa cítite užitočný.

     V neposlednom rade mi to pomohlo vytvoriť si nadhľad a trochu spomaliť, uvedomiť, si že nie je sa kam ponáhľať, či zvládať, lepšie stresujúce a vypäté situácie.  Mnohé z nich vznikli práve z príchodom pandémie, zmenilo sa to, na čo sme boli zvyknutí nap: slobodný pohyb. No, aby sme to zobrali radšej s tej pozitívnej stránky, musím povedať, že ľudí zo začiatku veľmi bavilo preukazovať sa negatívnym testom. Radi dali najavo, že sa snažia chovať zodpovedne, no všetkého veľa škodí a s pribúdajúcim časom ich to už viac a viac otravuje a niekedy sa naozaj prestanú ovládať, no ja sa musím zachovať profesionálne a všetko to rýchlo selektovať – ako sa vraví jedným uchom dnu a druhým von, veď to poznáte. Možno sa to, ani nezdá, no vyťažila som z toho maximu, zvýšila si sebavedomie, či odolnosť čo ma v konečnom dôsledku robí silnejším a lepším človekom.  

Som za túto možnosť naozaj veľmi rada, pretože ma to baví...